Seriál o princípoch dobrého vzdelávania…Prvý je podľa mňa top!!!

Jéééj, dnes to bolo parádne školenie. Dobrá atmoška, ok ľudia, zábava, všetko sme stihli a celé to bolo také fajn…:)))

Toto školenie bolo celé na prd…

Počas svoje školiteľskej praxe som zažila samozrejme oboje…

Dodnes si pamätám jedno školenie v Tatrách ešte z roku 2008. Bola tam skvelá atmosféra, parádni ľudia a pri fotkách z tohto školenia sa aj dnes usmievam.:) Školenia, kde sme si užili kopu srandy, veľa sa naučili a s účastníkmi sme dodnes kamaráti.

Ale aj 3-dňové školenie (zhodou okolností v tom istom hoteli v Tatrách), kde som si pobalila veci deň vopred, lebo som dúfala, že sa vďaka tomu školenie skončí skôr.:)) Aj školenie, po ktorom som cestou domov musela zastaviť auto a dobrú polhodinku rozdýchavať, aby som tú záplavu negatívnej energie nedoniesla domov.

Prečo niektoré školenie vyjde na výbornú a niektoré nie? Máte pocit, že pri všetkých sa snažíte rovnako. Tak ako je možné, že výsledok nie je rovnaký?

Tiež som v minulosti netušila, prečo sa niektoré školenie podarilo a niektoré nie. Dlhoročné skúsenosti a cca 300 realizovaných školení a tréningov mi ukázali základné princípy dobrého školenia, či dobrého vzdelávania ako takého. A chcem sa s vami o tieto princípy podeliť v sérii článkov…

Nebudú zárukou toho, že sa každé školenie podarí na 100%. Ani pri sexe žiadna antikoncepcia nefunguje na 100%, iba abstinencia. Tak aj jediný recept, ako nepokaziť žiadne školenie je, žiadne školenie nerobiť. A to vám predsa radiť nechcem.:)))

Cieľom tejto série článkov je podeliť sa s vami o moje skúsenosti a poznatky, ktoré som praxou získala a ktoré mi pomáhajú mať úspešnosť dobrých školení nad 90%. Nech sa páči, prvý:

#Princíp 1 = Rešpekt voči účastníkom

Díky Hanka

Raz dávno mi jedna kolegyňa povedala: „Dani, oni tie veci ale robia najlepšie ako vedia.“ Bolo to v čase, keď som podľahla ilúzii vševedka, ktorú občas školitelia majú. V dôsledku toho sa občas staviame do nadradenej pozícii a tvárime sa pred účastníkmi školení ako ľudia, ktorí majú patent na rozum. Táto Hankina veta trafila do čierneho. Zasiahla ma tak hlboko, že od vtedy si stále dávam pozor, či sa dokážem na ľudí pozerať takouto optikou. Vlastne to mám aj doma v obývačke.:)) Díky Hanka.

Čo všetko rešpekt voči účastníkom znamená? Že ich nekritizujem, nehodnotím, nevysmievam sa, nehnevám sa, keď im niečo nejde,… Viem, niekedy sa to ľahšie povie, ako urobí…

Prvý dojem z druhej strany

Už som písala článok o tom, aký je dôležitý prvý dojem na školení a aké perfektné je vedieť super odpáliť začiatok školenia. Venovala som tomu aj niekoľko strán v ebooku Tajomstvo dobrého školenia. Vždy to bol pohľad na školiteľa. Na to, ako má on urobiť dobrý dojem na účastníkov svojich školení.

Poďme sa dnes na to pozrieť z druhej strany. Teda aký prvý dojem robia na mňa ako školiteľa účastníci. Ak budeme všetci školitelia k sebe úprimní, tak si priznáme, že keď prichádzame na školenie, sme plní očakávaní, akých ľudí stretneme, hodnotíme ich trošku aj podľa vizáže a prvého dojmu.

Pred mnohými rokmi som pomáhala cez leto môjmu švagrovi rozbiehať vzdelávaciu firmu. Okrem iného sme školili ľudí základné počítačové znalosti (word, excel, základnú orientáciu na internete,…) Bol to rok 2003, takže počítač a internet nebol samozrejmosťou v toľkých domácnostiach ako dnes a deti sa ešte nerodili s vrodenou počítačovou gramotnosťou.:)))

Na konci dvojdňového školenia bola zaradená práve časť orientácie na nete. Nemohlo v tejto časti chýbať predstavenie internetového vševedka googla.:) Vždy sa našiel niekto ochotný dať do placu svoje meno a potom sme si o ňom čo to spoločne vygooglili.

Raz prišli na školenie dvaja kolegovia v stredných rokoch. Jeden z nich bol celý čas „nahodený“ v šuštiakovej súprave, tváril sa že nič nevie a jeho kolega robil v podstate všetko za neho a vo všetkom mu intenzívne pomáhal. Jasné, že prvý dojem, ktorý na nás „šustiakový pán“:) urobil nebol bohvieako dobrý. Vlastne ani druhý a tretí:) Čestne priznám, že sme si s kolegom robili z neho trošku srandu…

Potom prišla záverečná časť školenia a hádajte, kto sa ponúkol, že môžeme jeho meno vygoogliť? Áno, náš šuštiakový pán.:) Jeho meno nám vyskočilo v predstavenstvách a dozorných radách viacerých dôležitých spoločností na okolí. Pozreli sme sa na neho s otázkou v očiach a on so stoickým pokojom hodnotil: „Áno, toto som ja, tuto už pol roka nie som, toto sedí,…“

Ako moc prvý dojem niekedy klame. A niekedy aj ten druhý a tretí…Preto nesúďme účastníkov našich školení podľa prvého dojmu, oblečenia, vizáže, či postoja.

Inak, odvtedy sme si každého účastníka vygooglili vopred.:)))

Ten, čo všetko vie

Druhá vec je, že niekedy hodnotíme účastníkov podľa správania a postojov. Hovoríme si v duchu (alebo kolegovia medzi sebou), akí sú tí účastníci leniví, neschopní, neochotní sa niečo nové učiť, zadubení,…a podobne. Nehovorím, že by to niektorý školiteľ robil vedome.

Školiteľ je na školení skoro vždy v pozícii toho, kto druhých niečo učí. Mnoho ľudí sa na neho obracia s rôznymi otázkami. Ak je naozaj dobrým odborníkom, väčšinou vie odpovedať. V podstate sa od neho očakáva, že je ten kto všetko vie. A už len tým sa môže stať, že nechtiac skĺzne do nadradenej pozície a pozerá na svojich účastníkov zhora. A nechápe, prečo tieto pre školiteľa samozrejmé veci nevedia.

Aj otvorenosť novým veciam a schopnosť učiť sa nové veci je u každého človeka iná. Preto sa dokáže niekto na školení naučiť viac a niekto menej. Podľa mnohých teórií, ktoré delia ľudí do rôznych „kategórií“ sú tí, ktorí na školení excelujú, potrebujú si veci vyskúšať, idú do akcie, tréningu a podobne. A tí, čo len ticho sedia a počúvajú, potrebujú o veciach viac rozmýšľať. Napriek tomu, že pre dynamiku školenia a dobrý pocit z neho sú „lepší“ ľudia z prvej skupiny, nemáme právo vynášať súdy, kto z nich je lepší, kto sa viac naučí a kto bude viac schopný nové veci zaviesť do praxe.

Ach, tá motivácia

Vec, ktorá školiteľov často štve je, nutnosť účastníkov stále k niečomu motivovať. Ja sama o tom vo svojom eBooku píšem na viacerých miestach. A je pravda, že človek by mal mať hlavne motiváciu vnútornú, akýsi drive a niečo, čo ho poháňa dopredu. Na druhej strane…ani najmodernejšie a najvýkonnejšie auto si nevie naliať olej a natankovať samé.:)) Potrebuje trochu podpory zvonka, aby mohlo podávať najlepšie výkony.

Tak aj naši účastníci potrebujú opakovanú podporu, motiváciu, povzbudenie. Aby sme toto všetko dokázali, je potrebné mať s účastníkmi veľkú trpezlivosť. Pomáhalo mi uvedomiť si, že asi aj účastníci musia mať niekedy veľkú trpezlivosť s nami školiteľmi.:)))

Preto stále pamätajte na to, že každý človek (teda aj náš účastník) robí vždy to najlepšie, čoho je v danej chvíli schopný. Pamätajte na to pri príprave školenia, pri tom, ako sa pred nich postavíte na začiatku školenia, pri vysvetľovaní nových poznatkov, pri zadávaní tréningov, pri opakovaní zadania tréningu:)), pri spätnej väzbe,… Proste vždy. Nech každá vaša myšlienka, slovo aj skutok smerujúci k vašim účastníkom je plný rešpektu a vedomia, že robia to najlepšie, čoho sú v danej chvíli schopní.

Humor a rešpekt sa nebijú

Srandu si z nich ale samozrejme urobiť niekedy môžete.:))) Pomáha to zvládnuť mnohé vypäté situácie. A humor je tiež jedným z princípov dobrého vzdelávania, ale o ňom inokedy. Pozor!!! Srandu z druhých si môžete robiť len vtedy, ak si ju dokážete robiť aj sami zo seba.

Čo dodať…

Každý človek robí to najlepšie, čoho je v danej chvíli schopný….účastník aj školiteľ.:) Tak sa nehrešte, keď sa vám na školení niečo nepodarí. Urobili ste najlepšie, čo ste vedeli. Stačí sa zamyslieť, prečo sa to nepodarilo a čo môžete urobiť nabudúce lepšie a spraviť to tak. Vždy najlepšie ako viete.